Výška družnosť ktoré pes prezentuje vo vzťahu k iným zvieratám a voči ľuďom, bol a naďalej je dôležitým predmetom štúdia pre vedu. Dobrým dôkazom toho je štúdia, ktorú nedávno zverejnil časopis Veda Zálohy, z ktorého vyplýva, že uvedená spoločenskosť súvisí s genetickou zložkou.
Štúdia
Na čele s evolučným biológom Bridgett von holdtsa skupina odborníkov z Princetonskej univerzity rozhodla študovať chromozomálnu oblasť súvisiacu so sociabilitou týchto zvierat. Jeho absencia zase spôsobuje u ľudí vrodený charakter a charakterizovaný hypersociálnym správaním Williams-Beurenov syndróm (WBS).
Z tohto dôvodu boli analyzované DNA a správanie niekoľkých domácich psov a sivých vlkov socializovaných človekom, ako aj charakteristiky rôznych plemien katalogizovaných americkým Kennel Clubom. Vedci uskutočnili cvičenia na spoločenskosť a riešenie problémov.
Una de las pruebas más destacables fue la de hacer que cada animal abriera, sin ninguna ayuda, una caja que guardaba una recompensa en su interior. Todo ello en presencia de un ser humano que mantenía una actitud neutra. Los expertos pudieron comprobar que los perros se interesaron la mayor parte del tiempo en la persona, a diferencia de los lobos.
Tras analizar todos los datos, los expertos concluyeron que los Gény GTF2I a GTF2IRD1 Zdá sa, že sú spojené s precitlivenosťou u psov, kľúčovým prvkom domestikácie, ktorý ich odlišuje od vlkov.
Výsledky
Podľa samotnej Bridgett Von Holdtovej tieto výsledky „môžu vysvetľovať rozdiely v správaní medzi psami a vlkmi, a tým uľahčovať ich spolužitie s ľuďmi“. V tejto oblasti je však ešte stále čo skúmať a jednoznačne domestikovať nejde o čisto genetickú otázku, ako vysvetľuje vedec: “Nehovoríme, že sme našli mutáciu, ktorá riadi spoločenskosť psov.” Gény sú podmienené vonkajšími faktormi, ktoré ich aktivujú alebo brzdia. Podľa odborníkov však táto línia výskumu môže viesť k veľkým objavom.